NORMÁLNE (NE)NORMÁLNE JAVY

13. ledna 2011 v 22:37 | neti |  Téma týždňa
Hneď na začiatok sa musím priznať, že niesom žiadny odborník na tieto veci. Myslím tým všetky tie duchariny, ufá a ja neviem čo všetko sa tam ešte dá hodiť. Som skrátka len  prachobyčajný, normálne (ne)normálny človek.
Veščina ľudí sa takýchto vecí bojí, a zrejme ani ja niesom na tom inak, až na to, že sa mi dejú, alebo skôr diali veci, ktoré mne síce prišli celkom normálne, ale ak som ich len tak medzi rečou spomenula nejakej kamarátke prišlo jej to ako dosť čudná vec. A keď to kamarátka zažila naživo, triasla sa ako osika.
V byte, kde sme bývali pred tým a kde som ja bývala odkedy si pametám sa bežne stávali malé nenápadné (ne)normálne javy. Ako napríklad, že buchotali umyté riady, alebo dokonca padali veci z poličiek. V kúpelni, ktorá nemala žiadne okno a len jedny dvere, takže prievan tam nebol možný, sme mali jednu poličku rovno nad umyvadlom. Mávali sme na nej s mamou laky na nechty a podobné babské srandičky. Viete si predstaviť aký rachot to narobilo, keď sa všetky tieto veci zosipali rovno do kovového umývadla. A nakoniec a v neposlednom rada bolo na dennom poriadku, že mizli veci, hlavne mne :D. Tato ma milion krát obvinoval zo zábudlivosti a neporiadnosti a možno maj aj trochu pravdy. Mám však jeden dôkaz, ktorým som presvedčila mamu, že predsa len to nieje tak celkom normálne, čo sa u nás deje.
Všetkým týmto našim parajavom sme dali príčinu. Škraitkovia. Prečo škriatkovia, ked existuje toľko iných normálnych aj nenormálnych možností ako ich vysvetliť? Sú na to dva dvôvody. Prvý je, že škriatkovia sú v podstate milé malé (ne)normálne bytosti, ktorých sa v podstate netreba báť. Druhý dôvod je, že ak aj niečo z toho bola moja vina nebolo nič jednoduchšie a krajšie ako zvaliť to na škriatka :D.
V našom byte bývali dvaja škriatkovia. Jeden, horší, zlomyselnejší, ale našťastie menej aktívny bol Straško. Ten mal na starosti všetko búchanie, šramotenie a zhadzovanie poličiek. Ako som už spomínala jeho obľúbenou bola práve tá v našej kúpelni. Keď mal lepší deň zhadzovalz nej veci dokonca opakovane. Zhodil ich ja som sa postavila, uložila ich naspäť a on ich za chvíľku znovu zhodil. Toto sa stalo aj v prítomnosti jednej mojej kamarátky. Vtedy sme u  nás pozerali horor a ona sa toho bála viac než toho hororu.
Druhým, mojím oblúbeným škriatkom, aj keď mi narobil kopu problémov, bol Zašupšák. Nebol tak zlomyselný ako Straško, ale zato bol oveľa oveľa aktívnejší. Zašupšil všetko čo mu prišlo pod ruky. Mizlo prakticky všetko a všade. Stále som niečo hľadala. Česala som si vlasy, položila si hrebeň, otočila sa aby som si vzala gumičku a už tam ten hrebeň nebol. Najprv mi nikto neveril, že to niej len moja nepozornosť, ale mne sa podarilo presvedšiť aspoň mamu.
Moja mama bola vždy svedomitá a vždy vedela presne kde čo má. Tiež mala vždy dobrú pameť a preto ak videla kde som niečo položila tak nebolo pochýb o tom, že si to bude pametať. Raz sme išli spolu na návštevu k babke na pár dní. Predtým ako sme odišli sme sa spolu s mamou v kúpelni malovali a ja som položila očné tiene na pračku. Mama si to pametala pretože bola hneď vedľa mňa. Potom sme odišli a vrátili sa za pár dní. Doma zostal len otec. Samozrejme, že tam už tie tiene neboli. To by však nebolo nič nenormálneho. Nenormálne bolo až to kde sme ich za niekoľko týždňov našli. Boli na tom najnenormálnejšom mieste kde by očné tiene mohli byť. Ležali v obývačke pod fotelkou. Na zemi na druhom konci bytu. Sotva by sa s nimi otec maloval a potom ich odhodil pod fotelku ( uf tak to je dooosť absurdná predstava:D ).
Za pár rokkov sme sa presťahovali a všetky tieto veci prestali. Škriatkovia ostali v starom byte a ja som sa už viac nemala na koho vyhovárať. Či už boli škriatkovia niečo (ne)normálne (ne)normálneho, alebo len moja výhovorka, mať vlastných škriatkov bolo vážne fajn. Aj keď boli niekedy trochu otravný boli to moji škriatkovia, ktorých som sa nikdy nebála, pretože som ich poznala od malička. Teraz možno strašia niekoho iného.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 wiit wiit | Web | 13. ledna 2011 v 23:32 | Reagovat

já jsem teda nikdy žádné duchy,skřítky ani mimozemšťany nepotkal ,ani jsem nebyl svědkem jejich působení,ale,kdyby jo,tak bych asi strachy zemřel

2 Wiwi Wrabel Wiwi Wrabel | Web | 14. ledna 2011 v 6:21 | Reagovat

:D:D:D:D Tak to jo :D To jsi měla doma teda veselo :D

3 girli girli | Web | 14. ledna 2011 v 9:51 | Reagovat

milí společníci :)

4 Labanda © Labanda © | Web | 14. ledna 2011 v 15:24 | Reagovat

jů dám tě do žebříčku ju ;-) :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.