HRANICE PRIATEĽSTVA

10. listopadu 2010 v 9:19 | neti |  Téma týždňa
Vždy som tak trochu závidela ľuďom, ktorý mali priateľov. Nemyslím tým známych, ale skutočných priateľov, priateľov už od detstva, alebo len jednoducho priateľov, s ktorými by mohli vo všetkom počítať. Ja mám kopu známych, ale skutočného priateľa? Ak napíšem, že nemám, tak by sa možno niekto mohol uraziť, ale v skutočnosti pre nikoho niesom priateľ na prvom mieste. Pre všetkých som na minimálne druhom až neviemkoľkom mieste v rebríčku priateľov.

V puberte človek všetko oveľa viac prežíva, a tak som prežívala aj ja svoje priateľstvá v puberte oveľa intenzívnejšie. Vtedy som si myslela, že som  našla priateľku, o ktorej som sa nebála povedať, že je to moja najlepšia kamarátka. To som, ale nevedela, že aj toto priateľstvo má svoje hranice. 

Spoznali sme sa v škole a začala sa nám páčiť rovnaká hudba. Je preto logické, že sme sa stali kamarátkami. Z hudby, ktorú sme počúvali sa stala tak trochu fanatickosť, ale aj puto, ktoré z nás spravilo naozaj dobré kamarátky. Chodievali sme všade spolu. A našou hlavnou témou na rozhovor bola samozrejme hudba a v neposlednom rade aj chalani. To, že sa nám páčila rovnaká hudba bolo v poriadku, ale keď sa nám začali páčiť rovnaký chalani to už bolo horšie.

Zo začiatku to bola sranda, spolu sme sa rozplývali nad tým či tamtým, ale neskôr sa môj výber zúžil na jedného. Bohužial na toho istého, ktorého si vybrala aj ona. Naše kamarátsvo bolo dosť silné a tak sme si povedali, že sa tým nenecháme rozhádzať. Spravili sme malú dohodu o neútočení :D. V podstate sme to nechali na neho, s tým, že ak si vyberie jednu z nás, tá druhá sa jednoducho stiahne a bude mlčky súhlaiť.

Kým sme s ním boli len kamarátky aj my sme boli v pohode. Takto to trvalo asi dva roky a potom prišlo leto, stanovačky, opekačky a samozrejme zlom, ktorý všetko zmenil. Všetko bolo naruby sveta. Ja som dohodu dodržala, ona nie. Ja som bola nakoniec ta zlá, ona nie. Verte či neverte baviť sme sa spolu neprestali. Cítila som sa hrozne, a ona asi tiež, ale mysleli sme, že to ustojíme. A aj sme ustály. Ona s ním začala chodiť a ja som sa mlčky prizerala. Potichu sa trápila a vravela si, že si nenechám pokaziť priateľstvo kvoli žiadnemu chalanovy, nech by bol akokoľvek super.

Všetok bordel v mojej hlave som si začala riešiť po svojom. Samozrejme horšie než zlým spôsobom. To však ešte stále nebol dôvod na to aby sme už viac neboli kamarátky. Jeden by až neveril, čo všetko dokáže priateľstvo zniesť. Ale ako som už písala aj toto priateľstvo malo svoje hranice.

A tou hranicou bola žiarlivosť. Teraz by ste čakaly, že moja však? Nie. Je to čudné, ale bola to jej žiarlivosť. Vytvorila si nejakú predstavu, že jej ho aj tak chcem ukradnút alebo čo. Ako keby si nevybral nakoniec ju. Zbytočne som tvrdila, že som jej niečo sľúbila a čo som sľúbila aj mienim dodržať. Navonok sme síce boli stále tými istými kamarátkami, ale postupom času to bolo medzi nami stále horšie a horšie. Až som sa nakoniec rozhodla jednoducho odísť. Bolo to aj kvoli iným veciam, ale aj preto, že kamarátka, ktorú som považovala za svoju najlepšiu už ňou nebola. Nikto už nebol na mojej strane, ani ona nie a to bol bod, hranica, kde sa naše kamarátsvo stratilo.

Priateľstvá vydržia veľa, ale len to skutočne silné dokáže prežiť čokoľvek. Vždy som túžila takéto priateľstvo mať, no ja niesom z tých čo mali to šťastie. Moje ozajstné priateľstvo mi musí nahrádzať množstvo známostí, ktoré ho ale nikdy nenahradia.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Copyrights TEAM || Wendulka Copyrights TEAM || Wendulka | Web | 10. listopadu 2010 v 9:22 | Reagovat

To je krásný lay :)

2 werusikk werusikk | Web | 10. listopadu 2010 v 14:02 | Reagovat

to jo :)

3 werusikk werusikk | Web | 10. listopadu 2010 v 14:09 | Reagovat

máš to moc hezky napsaný :) Jo to se stává :( Také jsem si to o jedné myslela, ale když mi pak bylo nejhůř byla to ona kdo se se mnou přestal bavit. :-?

4 Kristeen Kristeen | Web | 10. listopadu 2010 v 14:32 | Reagovat

Umíš se hodně dobře vyjadřovat.. ;)

5 Hiki-chan Hiki-chan | Web | 10. listopadu 2010 v 14:36 | Reagovat

i já toužím po (aspoň) jednom skutečném přátelství než po několika (bezvýznamných) známostech. taky jsem si myslela, že jsem ho našla, byla jsem fakt šťastná, ale teď.. spolu nemluvíme TTT___TTT ač jsou ty důvody malé a téměř bezvýznamné.. nechají hluboký dojem. mrzí mě, že to tak dopadlo x( budu ti držet palce, ať najdeš to pravé přátelství :)

6 L!TTLE-B!G* L!TTLE-B!G* | Web | 13. listopadu 2010 v 19:42 | Reagovat

Máš to vskutku pravdivé ;-) souhlasím, i mé "kamarádce" jsem tohle říkala..ale pak...

7 pája pája | Web | 17. listopadu 2010 v 16:32 | Reagovat

pravda... Jsem zvědavá, jestli se na naše kamarádství rozpadne jako to vaše...
přeji ti, abys taky někdy našla toho svého nejlepšího kamaráda... :)

8 PAjuShKa♥ PAjuShKa♥ | Web | 20. listopadu 2010 v 9:14 | Reagovat

Fakt na to psaní máš talent

9 Laira Laira | Web | 21. listopadu 2010 v 21:45 | Reagovat

já jsem poznala, jednu osůbku a ta je nej přítelkyně ....
děkuji ti moc ;-)

10 Bitter$weet Bitter$weet | Web | 25. listopadu 2010 v 19:43 | Reagovat

Dlouho jsem měla stejný problém, už jsem se i smířila s tím, že nikdy nepoznám člověka, se kterým by jsme si rozuměli a vzájemně si pomáhali... A když jsem už měla hodně těžký časy a smířila se s tím, že lepší už to asi nebude, poznala jsem holčinu, která se brzo stala nejlepší kamarádkou, jakou jsem kdy měla. Stejně si myslím, že dřív nebo později někoho takovýho najdou všichni :) Já i ona studujeme stejný obor a obě bysme chtěly jít na medicínu, můj přítel jí díkybohu nijak nepřitahuje a tak doufám, že se nám to nepokazí :D
Moje máma vždycky říkala, že kam vleze chlap, tam končí mezi ženskýma přátelství, a musím s ní souhlasit...je to smutný, ale málokdy to dopadne líp :(

11 S@ℓℓy S@ℓℓy | Web | 4. prosince 2010 v 17:48 | Reagovat

[7]: přesně

12 Labanda © Labanda © | Web | 10. prosince 2010 v 23:13 | Reagovat

ještě ýe já svou přítelkyni pravou mám :-)

13 Labanda © Labanda © | Web | 10. prosince 2010 v 23:14 | Reagovat

[10]: nesouhlasím, vždy ustoupil ta druhá a ta další druhá nikdy nežárlila jů já mám to štěstí, že mám Ájíčka :-)

14 neti neti | Web | 11. prosince 2010 v 18:45 | Reagovat

[13]: no my sme si tiez mysleli, ze nebudeme ziarlit a tak, ale nejak to nakoniec nevyslo :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.