ŠIALENÁ - 8. časť

3. února 2010 v 19:03 | neti |  Storys
Ahoj,
mám písať? Mám naozaj písať? Komu to mám vlastne písať. Chcete aby som písala? Dobre tak ja teda budem písať!
Píšem, píšem, píšem, píšem, píšem, píšem list, píšem, píšem list. Píšem list nikomu. Proste píšem list nikomu a všetkým a sebe a pre seba. To on hovorí, že ho píšem pre seba. On, doktor. Je tu zima.
Mrznú mi prsty.
Bolo teplo, krásne teplo, najprv to slnko a potom oni, teplo domova niekde celkom inde. Teplo domova bez zábran, bez stien, bez dverí, kotými treba prechádzať, bez problémov.
Teda aspoň som si to myslela. Bola sranda pridať sa len tak k cudzím ľuďom, aj ked som pri nich nikdy nemala pocit, že sú cudzí. Bola som jedna z nich, mala som svoje miesto v živote. Jedine tam som bola niekto, nielen tien pomaly sa pohybujúci po stenách reality. Bola som.
Odyšla som s nimi, len tak blúdiť po meste, bez ciela, krásne, s úsmevom na tvári. Ten smiech, čo je to smiať sa? Blikali svetlá, výklady, vlak, bola som v rozprávke. Aaaaaaaa.


Chcem sa vrátiť.

Lily
Psychiatrická liečebňa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.