ŠIALENÁ - 7. časť

16. března 2009 v 9:06 | neti |  Storys
Ahoj,
prepáčte, že sa dnes nebudem tak zárivo rozpisovať. Mám riadny útlm po tých liekoch čo mi dali. Viem, zaslúžila som si to. Som zlá. Neposlučné dievča.
Aj vtedy mi to hovorili. Vtedy keď som mala 15, chytili ma policajti a odviedli domov. Hovorili mi to policajti, rodičia aj učitelia v škole. Všetci mi to hovorili. Stále. Keď to všetci hovoria tak by to asi mala byť pravda nie? Tak prečo tomu stále nechcem uverit? Jednoducho nemôžem.
Oni si nemysleli, že som zlá. Všetci sa mi potom snažili nahovoriť, že som si ich len vymyslela. Ale ja viem, že existovali, že boli nozajstný.
Stretla som ich na tom moste. Slnko pomaly zapadalo a jeho posledné lúče padali na vodu a menili sa na žeravé oranžové farby. Voda tichúčko syčala a parila sa. Aj ja som pomaly začala slabnúť, tak ako slnečné lúče. Veď celý deň som nič nejedla ani nepila. Oprela som sa o zábradlie a len som v tichu prímala sálajúce teplo z kamena zábradlia, ešte rozhorúčeného od obednajšieho tepla. Nevnímala som hluk okolo seba.
Ja by som si ich ani nebola všimla, keď šli okolo. Ale oni si všimli mňa, pre všetkých doteraz tak neviditeľnú. Prišli ku mne a bavili sa so mnou ako s normálnym človekom. Nie ako s niečim zlým, niečim čo je na príťaž. Nepýtali sa ani čo tu tak sama robím. Vôbec im neprišlo čudné, že nie som takto večer doma, že ležím na zábradlí mosta a nevnímam svet. Vzali ma zo sebou a od tej chvíle som jednoducho patrila k nim. Na nič sa nepýtali a ponúkli mi miesto medzi sebou. Oni si to možno ani neuvedomovali, ale dali mi to najcennejšie čo mi kedy v živote kto dal. Niekam patrit bolo krásne.
Teraz už nevládzem. Hrozne som unavená.

Lily
Psychiatrická liečebňa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.