LÁSKA V TIENI DUŠE - 7. časť

31. března 2009 v 12:39 | neti |  Storys
Koncert dopadol fakt dobre. Stela hádzala oči po Tomovi, to je ten spomínaný basák z Gretinej školy. A ten ich zas očividne hádzal po Stele. Dokonca ju pozval aj na pivo. Greta sa chvíľkami cítila síce trápne, ale večšinu času sa bavila aj ona. Vlastne ešte nikdy sa tak nebavil. Ona sa totiž nikdy predtým nebavila. Bolo to ako by sa zrodila do nového sveta, do sveta, ktorý nikdy predtým nepoznala. Do takého sveta, čo sa doteraz pred ňou schovával kdesy v kúte a teraz zrasu vstúpil do jej života ako keby ho z ničoho nič ožiarilo svetlo s odostretých závesov.
Každopádne Greta to vnímala ako pozitývny zášitok. Spríjemným pocitom na srdci odchádzala domov. Na pol ceste sa so Stelou rozdelili, pretože Stela bývala na intráku na opačnom konci mesta.
Greta si ani len neuvedomila, že je všetko okolo temné a tmavé, nevšímala si to ako predtým, nebála sa že na ňu niekto alebo niečo môže striehnuť na každom rohu.
Cítila sa taká ľahká, ako vo sne, mala pocit že lieta, že sa nadnáša, hviezdy že sú svetojánske mušky čo okolo nej poletujú a osvetlujú jej cestu. Vzduch bol zrazu dýchatelnejší ako inokedy a tmavé uličky veselšie. Veselo si vykračovala smerom domov a cítila pocit, ktorý doteraz nepoznala, bola to bezstarostnosť. Cítila ju v žilách a v pľúcach. Cítila sa akoby objavila nový dosial nepoznaný svet, svet ktorý sa schovával kdesy v kúte jej izby a čakal, kým ho Greta objavý. A teraz zrazu vyšiel tento svet na svetlo, ako keď ráno odostiete ťažké závesy a do izby vkročí prudký slnečný lúč.
Vo vedľašej uličke dačo šuchlo a Greta na chvíľku zneistela, ale len na pár sekúnd a hneď sa jej znovu vrátil úsmev na tvár. Prešla dve uličky a za sebou začula riadny rachot. Vtedy sa už prelakla a všetky radostné pocity sa razom vyparili. Pochytil ju starý známy strach. Všetko potemnelo, hviezdy akoby zhasli, a cesta uličky boli čoraz desivejšie. Greta stŕpla ale neobzrela sa , len pridala do kroku. Jej krok sa zmenil s ľahučkej chôdze na ťažkopádne kráčanie. Mala pocit, že jej nohy niekto zalial do betónových topánok a ona mohla len horkoťažko spraviť krok. Pri srdci ju chytila obrovská úzkosť a dáky tlak jej tlačil na hrudník, tak že nemohla dýchať. Ako náhle sa všetko zmenilo. Začala byť zúfalá od strachu, už už myslela že je jej koniec.
- ÁÁÁ - zdesene vykríkla na človeka, čo sa nečakane vynoril z bočnej uličky.
- Prepáč, nechcel som ťa tak vyľakať. Stalo sa ti niečo? - spytal sa neznámy mladík.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.