ŠIALENÁ - 4. časť

8. února 2009 v 13:23 | neti |  Storys
Ahoj,
po mojom poslednom liste to doktor nevidí tak priaznivo ako som Vám to opisovala. Vraj ale nemám prestať písať.
Žiadne záchvaty, žiadne výbuchy zlosti, žiadne iné prejavy .... pch a on to nevidí ,,priaznivo,,. Tak čo vlastne chce? Chce ma vyliečiť, aby som sa mohla znovu zblázniť?
Neviem čo si mám o tom všetkom vlastne myslieť. Ale nie, viem, ja nemám myslieť. To je to čo sa odo mňa chce. To jediné sa vždy po mne aj chcelo.
Tak teda nebudem myslieť, nebudem uvažovať. Budem len spomínať. Automaticky opakovať svoj život, ako keby bol filmom na plátne a ja som opisovala slepému čo sa tam deje. Možno to tak bude lepšie a všetci budú spokojný. Doktor, že mu poviem, čo chce vedieť. Sestričky, že sa už viac nebudem vspierať a celá spoločnosť, že bude mať odo mňa konečne pokoj.
Keď som prvý krát začala fakt samostane rozmýšlať, tiež sa z toho nikto netešil. Jasné všetko sa vtedy pripisovalo puberte. Ale ja som vedela, že som sa iba konečne vymanila z nadvlády dospelých, že som konečne konala sama za seba, že som to jednoducho bola ja. Nezniesla som viac aby mi niekto vnucoval svoje názory, do úst vkaldal svoje slová. Chcela som hovoriť len a len to, čo mi behalo po mojej hlave, moje slová, moje myšlienky a moje pocity, ktorým ale nikto nechápal. Nedokázala som znášať všetko to nepochopenie a tú hlúpu pretvárku. ,, Áno chápeme ťa, my ti rozumieme. ,, Hlúpsti!
Tak som jednoducho utiekla. Od rodičov, od pretvárky, od problémov. Za slobodou. A bola som naozaj slobodná. Nikto to nikdy nechápal, že môžem byť šťastná, aj keď mám prázdny žalúdok, že môžem byť šťastná, aj ked je mi zima. Už vtedy sa ma snažili zatvoriť. Uvezniť ma ako zviera do klietky. Ale moju mysel uvezniť nemohli. Aspoň vtedy nie.

Lily
Psychiatrická liečebňa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.