LÁSKA V TIENI DUŠE

4. února 2009 v 20:02 | neti |  Storys
Poznáte ten pocit, keď kráčate tmavou uličkou uprosted noci, celkom sama. Snažíte sa presvečiť samú seba, že nemáte strach. Slále si opakujete ,, nemám strach, nemám strach, nemám strach... ,, A aj tak vám jemne zviera hrdlo. Každý zvuk búši do uší 100x viac ako obyčajne. Snažíte sa triezvo si vysvetliť ich pôvod, ale niekde bokom v kúte vašej mysle vás napadajú tie najdesivejšie veci.
Každý tieň je príšerou zo záhrobia, alebo nebezpečný krvilačný vrah. A keď zistíte, že tá príšera blížiaca sa k vám je len obyčajná mačka, spadne vám obrovský kameň zo srdca, znovu sa dokážete nadýchnuť. To všetko ale len na to aby vás znovu pridusila ešte mučivejšia myšlienka. Myšlienka, že tá mačka je predzvesťou niečoho oveľa horšieho ako si vôbec viete predstaviť.
S takýmito nejakými pocitmi kráčala Greta úzkymi chodníčkami mesta domov. Vracala sa z večernej školy. Bola síce dosť múdra a v škole mala samé dobré známky, ale čakal ju posledný ročník na vysokej a ona nechcela spraviť nikde žiadnu chybu. Chcela si byť 100 percentne istá, že tú škkolu skončí a že ju skončí vynikajúco.
Prešla poslednú uličku, ktorá ju delila od svetiel v oknách jej domu. Už ich videla, už ich mala na dosah. Zrýchlila krok, akoby ju už už mal niekto chytiť za rameno. Náhlivo vybehla schodíkmi, s už pripravenými kľúčmi v rukách. Odomkal dvere a prešmykla sa tenkou škárou dnu. Chytro zabuchla za sebou dvere, oprela sa z vnútornej strany o ne a už bolo počuť len obrovské ,,Úúf,, ako si vydýchla.
Konečne bola doma. V bezpečí pred všetkými nástrahami mesta.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.