LOĎ

31. ledna 2009 v 1:07 | neti |  Poems
ked ťa vidím s úsmevom na tvári ako žiariš
blížiš sa ku mne
a ani nevieš čo všetko sa vo mne odohráva

mám chuť ti povedať že na všetko žiarlim
trápi ma že už viac nie si pri mne
a že musím tomu odolávať.

tvárime sa že sa vôbec nič nestalo
že sa to proste inak nedalo
a vo vnútri cítime že všetko je celkom inak

presne si pametám ako všetko začalo
a ako hrozne sa mi to páčilo
a že som mala pocit že to proste musí byť tak
a možno že naše city sú stále rovnaké
len sa to zbytočne pokazilo
nehrajme sa na nič
lebo ani sami nevieme
na čo to vlastne narazilo
na čom sme stroskotali
a ani si nevieme predstavit
kam sme mohli doplávať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.