POĎAKOVANIE

10. března 2011 v 11:12 | neti |  Poems
Pomáhaš mi prežiť smutné dni plné samoty.
aj na diaľku mi dávaš kúsky šťastia ukryté v písmenkách.
Ďakujem.

Pomáhaš mi prežiť smutné dni plné samoty.
Keď zviera mi srdce, ty spôsobíš nech sa rozbúcha
a ja môžem slobodne dýchať.
Keď slzy mám na krajíčku, ty úsmevom sfúkneš smútok
z mojej tváre a už viac deň nieje čierny.
A za to všetko ti ďakujem.

Pomáhaš mi prežiť smutné dni plné samoty
a ani sám nevieš ako,
ale ja viem, stačí, že si!
 

TY

9. března 2011 v 11:07 | neti |  Poems
vidím tvoj úsmev ...a mám strach
vidím tvoj postoj ... mám sa báť?
cítim niečo čo nemôžem
a ani nechcem
chcem byť s tebou a nesmiem
cítim, že aj ty to vieš
a ani netušíš
cítim, že aj ty to chceš
ale nemôžeš
čo si vstúpilo medzi nás
nič čo by nás oddelovalo
práve naopak
niečo čo nás spájalo
ale vieme, že to musíme odmietnuť
a zapudiť vo svojom vnútri
nesmie nás to zlomiť
a nesmieme byť smutný
musíme sa smiať
ved čo je na tom zlé
nechceme sa toho báť
sme spolu aj ked nemôžme
cítim tvoju prítomnosť tak intenzívne
a neviem veľmi odolávať
možno to pochopíme
a prestaneme si niečo nahovárať
cítim, že všetko je dopredu stratené
boj sa ešte nai nezačal
viem, že chceme a zároveň nechceme
nikto však neprehral, ale nai nevyhral
staviam si vzdušné zámky
a skáčem z ich hradieb rovno dolu
pozri sa na to z mojej stránky
vždy mám vtomto smolu
láska vo mne zomrela
a teraz keď sa prebúdza
len tak si prídeš
takto som to nechcela
neviem či skutočne chceš
ale viem, že nesmieš
neviem, či tomu veriť
alebo len počúvať svoje pocity
neviem či mám utiecť
alebo ísť tam kde si ty.

PRASIATKO IŠLO NA VANDROVKU

8. března 2011 v 13:45 | neti |  Storys
V škole sme sa nudili tak sme so spolužiakom vymysleli takúto happy rozprávočku. je to na spôsob hry, ja napíšem ty pokračuj. Dúfam, že sa pri čítaní rovnako zabavíte ako sme sa mi zabavili pri jej písaní :)
(šedé som písala ja, čierne on :))

Išlo prasiatko na vandrovku.
Bolo ryšavé a na nohách malo návleky.
A určite hrozne rado jedlo a jedlo až poriadne nevedelo chodiť.
Čiastočne za to mohli aj tie návleky, pretože sa pletú pod nohy.
Ale sú ružové, takže sú cool.
Cool = skvelé, nie cool = studené, i keď v zime vôbec nehrejú.
No nehrejú, ale prasiatku nášmu rišavému nemôže byť zima lebo ono je obalené veľkým množstvom tuke a ten ho zohrieva.
Nuž a ako tak šlo....vlastne ani nešlo, krď nevedelo poriadne chodiť.
Ono sa ale mohlo kolúľať a vďaka tuku ho to ani nebolelo, keď po ceste niekde narazilo na kameň.
Ale mohlo sa kotúľať len dolu kopcom (čo je logické)
Ak by ale roztočilo svoj ryšavučký chvostík ako vrtuľník mohlo ísť aj hore kopcom, ale lietať nevie pretože je prílliš ťažké. Preto sa kotúľalo do posilovne, lebo túžilo lietať.
Malo to len jednu chybu, posilovňa bola zatvorená.
No a preto prasiatko zostalo tlstučké. A to nebolo všetko, keď sa vrátilo domov, zistilo, že má špinavé návleky.
Opralo ich a v tom sa mu v hlave rozjasnilo. Pôjde (odkotúľa) sa do tesca a kúpi si motorku.
Z umeliny ,, Dziny, dziny mám motorku z umeliny.,,
Spievalo si cestou z Tesca. ,,Konečne môžem ísť do sveta.,,
Tak si frčalo na motorke až prišlo k mäsiarovi.

Ak sa vám to páčilo, alebo by ste si podobnú hru chceli zahrať, kludne mi napíšte do komentov, alebo hlasujte v ankete :)
 


BOKOVKA

8. března 2011 v 10:18 | neti |  Poems
Znovu som v sebe pocítila skúsiť písať po česky :D

Část mého mozgu
tu na city zaměřenou
ukradls mi
mou duši,
teť jen s tebou propoojenou
a taky mé sny.
Vzals sebou kousek mého já
a teť ať chci jak chci nejsem svá.
Proš nevzals si mě celou?
Proč na kousky si mě rozkládáš?
Proč nevzal si mě sebou?
Proč mou fotku do zásufky zakládáš?
(Už vím byla sem pro tebe taková,
jak se říká, holka boková)

určite je tam kopa chýb, ale budťe zhovievaví :)

CLIVOTA

10. února 2011 v 2:13 | neti |  Poems
Temnota noci,
sama bez pomoci
hľadám, čo je skryté.

Tmavá tvár sveta,
nájsť sa nedá
čo je v srdci vryté.

Myšlienky, slzy, panika,
zmysel života uniká,
všetky sny sú stratené.

Strach a trochu zdesenie,
skýva večné blúdenie,
kde skončia duše sklamané?

Hľadám trochu nádeje,
skôr ako sa nadejem,
viem pravdu krutú.

Samota, prázdno
tlačí ma na dno,
a ty niesi tu.

Zalejem slová slzami,
oni, sú to čo žíví ma.
Nikto ich nevníma.

Telo, srdce vraví mi,
že mojim zmyslom života
je táto večná clivota.

Kam dál